Zažil som...
Napsal: úte 27. zář 2011 12:05:18
Stalo sa to asi pred dvoma rokmi, sedím si tak v aute, šoférujem domov zrazu pozorujem, že ľudia v autách idúcich oproti sú akýsi krajší. Predtým som ich ani nevnímal, boli to skrátka vodiči a väčšinou taký, ktorí ma zo zásady ohrozovali, rozčuľovali alebo len jednoducho zlostili už len tím, že si dovolili vyjsť na cestu a zavadzať tam...
No zrazu boli akýsi pekní, a neprekážali. Naopak, videl som ich rád. Potom som si všimol, že aj autá, ktoré som predtým vedel dokonale kritizovať za čokoľvek, sú zrazu všetky krásne. Dokonca „staré vraky“ mi prišli okúzľujúce.
Nevedel som čo sa deje, no začal som si uvedomovať, že všetko je inak než som si doposiaľ myslel. Že všetko je dokonalé a presne tam kde to malo byť. Začal som si uvedomovať myšlienky.... Nepremýšľal som tak ako obyčajne, ako to pozná každý z nás, keď každá myšlienka znamená turbulenciu pocitov a nálad, ale myslenie jednoducho „bolo“. Bolo akoby vo mne a odohrávalo sa tam všetko čo predtým, no bolo to nezávislé a netýkalo sa ma nijako bolestne. Všetko sa odohrávalo presne tak ako malo, bez ohľadu na to čo sa dialo, bolo všetko v dokonalom poriadku.
Vtedy som si uvedomoval, že som veci jednoducho „NECHAL BYŤ“ a bolo to tak dokonalé
Cítil som sa skvele a nepotrebovalo to žiadnu príčinu. Ani vyšší plat, ani nové auto...
A nádherné na tom bolo ešte aj to, že ľudia s ktorými som sa stretol to cítili, a ten nádherný pocit prechádzal aj na nich. Nebolo treba žiadne liečenie, posielanie energie, alebo (mariška ) stačila prítomnosť a ťažké nálady spolu so smútkom zmizli.
Celé to trvalo asi 3 hodiny
No zrazu boli akýsi pekní, a neprekážali. Naopak, videl som ich rád. Potom som si všimol, že aj autá, ktoré som predtým vedel dokonale kritizovať za čokoľvek, sú zrazu všetky krásne. Dokonca „staré vraky“ mi prišli okúzľujúce.
Nevedel som čo sa deje, no začal som si uvedomovať, že všetko je inak než som si doposiaľ myslel. Že všetko je dokonalé a presne tam kde to malo byť. Začal som si uvedomovať myšlienky.... Nepremýšľal som tak ako obyčajne, ako to pozná každý z nás, keď každá myšlienka znamená turbulenciu pocitov a nálad, ale myslenie jednoducho „bolo“. Bolo akoby vo mne a odohrávalo sa tam všetko čo predtým, no bolo to nezávislé a netýkalo sa ma nijako bolestne. Všetko sa odohrávalo presne tak ako malo, bez ohľadu na to čo sa dialo, bolo všetko v dokonalom poriadku.
Vtedy som si uvedomoval, že som veci jednoducho „NECHAL BYŤ“ a bolo to tak dokonalé
Cítil som sa skvele a nepotrebovalo to žiadnu príčinu. Ani vyšší plat, ani nové auto...
A nádherné na tom bolo ešte aj to, že ľudia s ktorými som sa stretol to cítili, a ten nádherný pocit prechádzal aj na nich. Nebolo treba žiadne liečenie, posielanie energie, alebo (mariška ) stačila prítomnosť a ťažké nálady spolu so smútkom zmizli.
Celé to trvalo asi 3 hodiny