Pasáže z Biblie

[Saruman]

Jeden z farizejov ho pozval k stolu. Vošiel teda do farizejovho domu a sadol si. V tom meste žila istá hriešnica. Keď sa dozvedela, že stoluje v dome farizeja, priniesla alabastrovú nádobku s voňavým olejom. S plačom pristúpila odzadu k jeho nohám, začala mu ich máčať slzami a utierať svojimi vlasmi. Bozkávala mu nohy a natierala ich voňavým olejom. Keď to videl farizej, ktorý ho pozval, povedal si: Keby to bol prorok, vedel by, čo je to za ženu, ktorá sa ho dotýka, vedel by, že je to hriešnica. Ježiš mu povedal: Šimon, chcem ti niečo povedať. On mu odpovedal: Učiteľ, povedz. Istý veriteľ mal dvoch dlžníkov. Jeden mu dlhoval päťsto denárov, druhý päťdesiat. Keď nemali z čoho vrátiť, obom im odpustil. Ktorý z nich ho bude mať radšej? Myslím si, odpovedal Šimon, že ten, ktorému odpustil viac. Ježiš odpovedal: Správne si povedal. Nato sa obrátil k žene a Šimonovi povedal: Vidíš túto ženu? Vošiel som do tvojho domu a nedal si mi vodu na nohy, no táto žena mi slzami zmáčala nohy a svojimi vlasmi ich poutierala. Nepobozkal si ma, ona však odvtedy, ako som vošiel, neprestala mi bozkávať nohy. Hlavu si mi olejom nepotrel, zatiaľ čo ona mi natierala nohy voňavým olejom. Preto ti hovorím: Odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo veľmi milovala. Komu sa málo odpúšťa, ten málo miluje. A jej povedal: Odpúšťajú sa ti hriechy. Vtedy tí, čo s ním stolovali, začali si hovoriť: Ktože je to, že aj hriechy odpúšťa? On však povedal žene: Tvoja viera ťa zachránila. Choď v pokoji! [Lk 7,36-50]

Farizej si pozval Ježiša, aby ho pri stole zabával, neveril, že je Syn Boží. Hriešnica vzala nádobu s olejom,
a išla Ježiša pozdraviť s pokorou a láskou. Farizej získal poučenie, a hriešnica zasa odpustenie.

[Saruman]

Nech sa vám srdce neznepokojuje! Verte v Boha, verte aj vo mňa! V dome môjho Otca je mnoho príbytkov. Keby to tak nebolo, bol by som vám azda povedal, že vám idem pripraviť miesto? Keď odídem a pripravím vám miesto, zasa prídem a vezmem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja. A cestu, kam idem, poznáte. Tomáš mu povedal: Pane, nevieme, kam ideš. Ako môžeme poznať cestu? Ježiš mu povedal: Ja som cesta, pravda i život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa. Ak ste ma spoznali, budete poznať aj môjho Otca. Odteraz ho už poznáte a videli ste ho. Ozval sa Filip: Pane, ukáž nám Otca a to nám postačí! Ježiš mu povedal: Filip, toľký čas som s vami a nespoznal si ma? Kto videl mňa, videl aj Otca. Ako to, že teraz hovoríš: Ukáž nám Otca? Neveríš, že ja som v Otcovi a Otec je vo mne? Slová, ktoré vám hovorím, nehovorím sám od seba, ale Otec, ktorý zostáva vo mne, koná svoje skutky. Verte mi, že ja som v Otcovi a Otec je vo mne! Ak nie pre iné, aspoň pre tie skutky verte! Amen, amen, hovorím vám, že aj ten, kto verí vo mňa, bude konať skutky, aké ja konám, ba bude konať ešte väčšie, lebo ja idem k Otcovi a urobím všetko, o čo budete prosiť v mojom mene, aby Otec bol oslávený v Synovi. Keď ma budete o niečo prosiť v mojom mene, ja to urobím. [Jn 14,1-14]

V nebi je mnoho príbytkov, a Ježiš tam pripravuje miesto pre svojich nasledovníkov. Takže je to skutočné miesto pre život. Tí, ktorí sa poznali tu na zemi, môžu byť spolu aj v nebi. Ja som cesta, pravda i život. Ježišov život je návodom pre tých, ktorí chcú ísť do nebeského kráľovstva. Prečo Ježiš hovorí, že nik neprichádza k Otcovi, iba skrze neho? Má tým na mysli, že iba jeho cesta je tá správna? Kto videl mňa, videl aj Otca. Ježiš a Boh sú zjednotení. Boh hovorí Ježišovými ústami, a koná zázraky Ježišovými rukami. Ježiš sľubuje, že urobí všetko, o čo ho poprosia. Ktokoľvek môže v Ježišovom mene konať zázraky.

[Saruman]

Keď sa zišiel veľký zástup a schádzali sa k nemu ľudia z miest, rozpovedal im toto podobenstvo: Rozsievač vyšiel rozsievať semeno. Ako sial, jedno zrno padlo vedľa cesty. Tam ho pošliapali a nebeské vtáky ho pozobali. Druhé padlo na skalu. Vzišlo, ale uschlo, lebo nemalo vlahu. Ďalšie padlo do tŕnia, ale to vzrástlo a udusilo ho. Iné padlo do dobrej pôdy. Vyrástlo a prinieslo stonásobnú úrodu. Keď to povedal, zvolal: Kto má uši na počúvanie, nech počúva! Jeho učeníci sa ho pýtali: Čo znamená toto podobenstvo? On im nato povedal: Vám bolo dané poznať tajomstvá Božieho kráľovstva, ostatným je dané len v podobenstvách, aby hľadeli, a nevideli, počúvali, a nechápali. Podobenstvo znamená toto: Zrno je Božie slovo. Na kraji cesty sú tí, čo počúvajú; potom prichádza diabol a vezme slovo z ich srdca, aby neuverili a neboli spasení. Zrno, čo padlo na skalu, to sú tí, čo slovo s radosťou počúvajú, prijímajú ho, ale nemajú korene. Veria len načas a počas skúšky odpadajú. Zrno, čo padlo do tŕnia, to sú tí, čo počúvajú, ale v živote ich udusia starosti, bohatstvo a rozkoše života, takže úrodu neprinesú. Zrno, čo padlo do dobrej pôdy, to sú tí, ktorí počúvajú slovo s dobrým a šľachetným srdcom. Zachovávajú ho a vytrvalo prinášajú ovocie. [Lk 8, 4-15]

Mnohí zlyhajú vo svojom poslaní, a iba niektorí uspejú. Ale ich úspech ovplyvní mnohých ďalších. Rozsievač sa nestará, aby každé semeno padlo do úrodnej pôdy. Spolieha sa na tých pár zrniek, ktoré sa uchytia, a prinesú mnohonásobnú úrodu. Tak to funguje už dvetisíc rokov. Preto každý, kto počúva evanjelium, môže byť tou úrodnou pôdou. Môže sa stať tým rozsievačom, a nájsť ďalších nasledovníkov. Prečo Ježiš hovorí, že jeho žiakom je dané poznať Božie kráľovstvo, a ostatným nie? Pretože ich bolo iba dvanásť? Dokázal učiť malú skupinu, ale nedokázal učiť všetkých? To by vysvetľovalo, prečo na apoštolov zostúpil Duch svätý. Pretože boli dobre pripravení, tým najlepším učiteľom.

[Saruman]

Tým, čo boli presvedčení, že sú spravodliví a ostatnými pohŕdali, povedal toto podobenstvo: „Dvaja muži vošli do chrámu modliť sa. Jeden bol farizej, druhý mýtnik. Farizej stál a takto sa v duchu modlil: ‚Bože, ďakujem ti, že nie som ako ostatní ľudia: vydierači, nespravodliví, cudzoložníci alebo ako tento mýtnik. Postím sa dva razy do týždňa, dávam desiatky zo všetkého, čo získam.‘ Mýtnik však stál v diaľke a neodvážil sa ani len oči zdvihnúť k nebu, bil sa do pŕs a hovoril: ‚Bože, buď milostivý mne hriešnemu.‘ Hovorím vám: Tento odišiel domov ospravedlnený, a tamten nie. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.“ [Lk 18, 9-14]

Spravodlivý život nestačí na spásu. Človek nie je ten, kto rozhoduje, čo je správne a čo nie. Je to božia výsada.
Znovu tu je vidieť, že láska je najvyššia zo všetkých cností, a pýcha vymaže všetky naše zásluhy.